VSETKO CO JE TREBA-SKOLA

Pozorovanie je základ vedeckovýskumnej činnosti je to cieľavedomé zmyslové vnímanie a najvyšší stupeň je vedecké alebo analytické pozorovanie.

Funkcia opisu je čo najpresnejšie slovami vystihnúť pozorovaný predmet alebo jav, vystihnúť znaky, črty a vlastnosti.

Opis rozlišujeme na jednoduchý, odborný a umelecký, každý z nich môže byť statický alebo dynamický.

Opis s dejovým rámcom – nehybný objekt opisuje pohybujúcu sa osobu – je častý v publicistike a umeleckej lit. Hybrid statického a dynamického opisu sa používa pri opisovaní zložitejšieho pristroja – pracovného postupu.

Kompresia opisu závisí od funkcie, je efektívne načrtnúť si plán aby sme na nič nezabudli.

Zásady písania slohovej práce 1. osnova, 2 koncept, 3. čistopis.

Opis pracovného postupu býva súčasťou odborného opisu ako návod na použitie. Používa 2. osobu plurálu a dodržiava časovú následnosť úkonov.

Charakteristika osoby je druh opisu v ktorom zdôrazňujeme typické charakterové vlastnosti predmetu alebo javu, osoby. Druhy porovnávací, vonkajší, vnútorní.

Individuálna charakteristika konkrétnej osoby, skupiny.

Karikatúra je zveličovanie, humor.

Objektívna charakteristika - nezaujatá a zaujatá (subjektívna) autor vyjadrí svoj vzťah k opisovanej osobe.

Tvaroslovie – morfológia

Náuka o slovných druhoch, tvaroch, gramatických kategóriách (menné - rod, číslo, pád, stupňovanie a slovesné – čas, vid, spôsob, slovesný rod, osoba, číslo).
Jedno slovo nieje vždy iba jedným slovným druhom.
Napr.: Vošiel náš triedny – podstatné meno – označuje osobu
Stratil sa triedny katalóg – prídavné meno – označuje vlastnosť

Slovné druhy rozdeľujeme:

• na ohybné (mená skloňujeme a slovesá časujeme) - slovo mení tvar keď dostáva príponu, dostáva svoj gramaticky význam, hovoríme o morfologických kategóriách.
• na neohybné slovné druhy: Napr.: kupé - prázdne kupé vo vlaku, atašé - diplomat v zahraničí

Mužský rod je základný bezprízvukový člen rodu podstatného mena.
Napr.: Prišli všetci žiaci. - mužský rod - chlapci aj dievčatá
Prišli všetky žiačky. - ženský rod - dievčatá - prízvukový člen

Pri menách a skloňovaných slovách je základným členom nominatív singuláru a pri slovesách neurčitok.

Plnovýznamové slová označujú:

• Osoby, zvieratá, veci, abstraktné pojmy – podstatné mená
• Vlastnosti a vlastnícke vzťahy – prídavné mená
• Dej, činnosť, dobu a stav – slovesá
• Číselné vzťahy – číslovky
• Okolnosti alebo vlastnosti deja – príslovky
• Pomocné slová vyjadrujú okolnosti a vzťahy – predložky
• Odkazujú alebo ukazujú – zámená
• Vzťahy priradenosti a podradenosti – spojky
• Postoj k slovu a výpovedi – častice
• City, vôľa – citoslovcia

Číslo
singulár význam jednosti - predmetu, osoby - žiak
plurál význam mnohosti - 2 a viac, žiaci, chlapci - význam sa rovná formát
-žiactvo je skupinové podstatné meno

Pád = N, G, D, A, V, L, I

Slovesné kategórie:
Čas je vzťah medzi dejom a momentom výpovede.

• Minulý čas – dej predchádza výpoveď
• Budúci čas – dej nasleduje po výpovedi
• Prítomný čas – dej sa odohráva spolu s výpoveďou
  a) reálny, základný, aktuálny
  b) všeobecný, gnómický („Kukučín zobrazuje dedinu“ ale pritom už dávno zomrel)
  c) prítomný historický čas sa dáva do textu na oživenie minulých dejov („Išiel som po ulici a zrazu bác, padol som do jamy.“) – je to štylistický prostriedok, ktorý vyjadruje napätie, zážitok

Spôsob:

1. oznamovací – má všetky časy („Píšem list.“)
2. rozkazovací – prítomný a budúci čas (píš!, napíš!)
3. podmieňovací – prítomný a minulý čas („Písal by som. Bol by som písal.“)

Slovesný rod:

1. činný rod „Peter píše.“
2. trpný rod „Kniha sa píše.“

Vid - Budúci čas potrebujeme na určenie vidu.
Bude písať - nedokonavý vid
Napíše - dokonavý vid

Zameranosť deja – intencia
Žiak píše úlohu. zameranosť je na kto píše? Žiak píše. (Sloveso, podmetová veta, činnostný rod)

Syntax (skladba) – jednotky syntaxu:

1. skladby – spojenie dvoch slov (vetný sklad je prisudzovací, určovací, priraďovací)
2. veta jednoduchá - holá (žiak píše),
   - rozvitá (dobrý žiak píše úlohu),
   - s viacnásobným vetným členom (žiak píše list a úlohu)
3. súvetie – má dva základy prísudok a sloveso bez podmetu

Súvetia poznáme priraďovacie 2Hv a podraďovacie 1Hv a 1Vv.

Priraďovacie sú:

• Zlučovacie – „Žiak číta a píše.“
• Odporovacie – „Žiak sa učí ale nevie.“
• Stupňovacie – „Žiak číta ba aj píše.“
• Vylučovacie – „Pôjdem von, alebo budem doma čítať.“
• Dôsledkové – „Žiak sa učí a preto vie.“
• Dôvodové – „Žiak vie, veď sa učil.“

Podraďovacie sú:

• Vv – predmetová – „Povedal mi, že určíte príde“
• Vv – prívlastková – „Prišiel Peter, ktorý všetko vie“
• Vv – podmetová – „Čo sa vlečie, neutečie.“
• Vv – prísudková – „Učiteľka je taká, že bije žiakov.“
• Vv miesta, spôsobu, príčiny a času.